Na Ondreja 30. 11.

 

Sv. Ondrej bol rovnako ako jeho brat Šimon rybárom a pochádzal z galilejskej Betsaidy. Bol učeníkom Jána Krstiteľa a prvým učeníkom Ježiša Krista. Ondrej bol vždy medzi prvými 4 apoštolmi uvádzanými v evanjeliách a bol zmieňovaný spravidla v súvislosti so zázračným nasýtením 5 tisíc ľudí. Neskôr bol ukrižovaný na kríži do tvaru X. Sv. Ondrej je patrónom sedliakov, rybárov a neviest, ďalej Ruska a Škótska, býva vzývaný na pomoc proti dne a najčastejšie je zobrazovaný na kríži v tvare X alebo s rybárskou sieťou a rybami.

Deň (ale aj v predvečer sviatku), kedy sa slávil tento sviatok, patril okrem Štedrého večera k najdôležitejším vešteckým dňom v roku. Väčšina veštenia malo jedno spoločné, a to, že sa dievčatá snažili zistiť, kedy alebo za koho sa vydajú. Preto niet divu, že bol sv. Ondrej i patrónom neviest.

V predvečer sviatku skúšali dievčatá, ktorá z nich sa čo najskôr vydá – každá vzala kúsok chleba, položila ho na lopatu a čí kúsok vzal pes ako prvý, tú čakala svadba najskôr.

O pol noci pred sv. Ondrejom dievčatá vstávali a chodili klopať na kurník, pričom hovorili: „Kohútik, kohútik, zakotkodákaj. Ak muža dostanem, vedieť mi daj. Sliepočky vy nechajte kotkodákanie, nekazte mi, nekazte vydávanie.“ Ozval sa kohút, malo dievča nádej, že sa toho roku vydá. Ozvala sa skôr sliepka, znamenalo to, že má dievča prísť za rok opäť.

Na sviatok sv. Ondreja vzal jeden človek 4 hrnčeky a obrátil ich dnom hore, pričom pod každý z nich predtým vložil hlinu, chlieb, hrebeň a pod posledný prsteň. Ostatní, bez toho aby vedeli, čo ktorý hrnček skrýva, boli potom pozvaní a každý ukázal na jeden hrnček. Na tých, ktorí našli pod hrnčekom hlinu, vraj čakala do roka smrť, hrnček s chlebom označoval zbohatnutie, hrebeň chorobu a konečne hrnček s prsteňom predpovedal svadbu.

Taktiež bývalo zvykom v tento deň zasadiť do kvetináča vetvičku a zalievať ju vodou, naberanou do úst. Pokiaľ sa vetvička zazelenala do Božieho narodenia a vykvitla, bolo to pre dievča znamenie, že sa veľmi skoro vydá.

Zamilované dievčatá si taktiež písali mená najobľúbenejších mládencov na ceduľky a na noc si ich vkladali pod vankúš. Ako náhle sa ráno potom zobudili, vytiahli jednu z ceduliek a koho meno sa tam skrývalo, ten bol dievčine súdený.