Na Cecíliu 22. 11.


O živote sv. Cecílie je toho známe veľmi málo. Pravdepodobne žila v 3. storočí v Ríme, kde založila kostol. Umrela ako mučenica a bola pochovaná na cintoríne sv. Kalixta. Podľa legendy bola dievčina vznešeného pôvodu, ktorú rodičia proti jej vôli zasnúbili s pohanom Valeriánom. Cecília po svadbe počas svadobnej noci manželovi oznámila, že nad jej panenstvom bdie anjel a že aj on ho môže uvidieť, keď sa dá pokrstiť pápežom Urbanom. Tým sa jej podarilo Valeriána obrátiť na kresťanskú vieru. A zanedlho sa kresťanom stal aj jeho brat Tiberius. Obaja bratia boli zanedlho nato uväznení na smrť za pochovávanie tiel mučeníkov. Cecília bola predvedená pred prefekta Almachia. Podarilo sa jej svojich nepriateľov a prenasledovateľov obrátiť na kresťanskú vieru – údajne vraj v jej dome bolo pokrstených 400 osôb. Nakoniec bola i ona odsúdená na smrť – udusením v kúpeli. Napriek tomu, že do pece bolo priložené niekoľko násobne viac než bolo obvyklé, Cecília vyšla živá a zdravá z kúpeľa. Pokúšali sa ju preto sťať mečom, čo sa nakoniec podarilo a Cecília zomrela.

 

Sv. Cecília bola patrónkou hudby a hudobníkov, pretože vraj v deň svojej svadby, keď hrali na svojich nástrojoch, spievala vo svojom srdci chválu Bohu a býva tiež zobrazená s lutnou a ružami.

V predvečer sviatku sa konávalo výročné zhromaždenie speváckych a hudobných spolkov, kde sa prijímali noví členovia. V ten deň sa taktiež udeľovali podpory nemocným členom, dary vdovám a sirotám. Po ukončení zhromaždenia sa všetci odobrali do krčmy, kde bývala tanečná zábava. Pri nej sa vyberalo na dobročinné účely v mene patrónky sv. Cecílie.