Na Martina 11. 11.


Martin Tourský sa narodil v roku 316 ako syn pohanského rímskeho dôstojníka v rímskej provincii Hornej Panónie. Vzdelanie získal a s kresťanstvom sa zoznámil v severotalianskej Pavií. Vo svojich 15 rokoch bol proti svojej vôli prijatý k cisárskemu jazdectvu. Legenda hovorí, že počas jednej chladnej noci v Amiens videl premrznutého nahého žobráka. Svätý Martin neváhal a svojím mečom rozťal svoj plášť na 2 polovice, z ktorých jednu podal žobrákovi. Nasledujúcu noc sa mu zjavil Kristus, oblečený práve s polovicou jeho plášťa. Vďaka tejto udalosti je považovaný za ochrancu pred chudobou a táto udalosť mala za následok, že sa dal pokrstiť. O niečo neskôr, keď mal asi 22 rokov, bol z armády prepustený, cestoval po celom Taliansku a Dalmácii. Potom odišiel do Francúzska, kde strávil väčšinu svojho života. V roku 372 prijal svätý Martin biskupský stolec v Tours. Aj po vymenovaní za biskupa žil naďalej ako mních vo svojej chatrči.
Svätý Martin je patrónom vojakov, koňov, jazdcov, husí a vinárov. Najčastejšie býva zobrazený na koni s polovicou plášťa a so žobrákom.

Svätý Martin prichádza na bielom koni. Toto prastaré porekadlo označovalo, že v dobe, kedy tento svätec oslavuje svoj sviatok, padal sneh a neodvrátiteľne sa blížila kráľovná mrazivých večerov a dlhých nocí – pani zima.
 

"Na svätého Martina, plače husia rodina."
"Na svätého Martina, kúri sa z komína."


Ku sviatku sv. Martina neodmysliteľne patrila dobre vykŕmená hus a upečená tzv. Martinská hus. Pôvod spojitosti medzi sv. Martinom a husou môžeme nájsť v 2 legendách. Prvá hovorí, že husi sv. Martina pri kázaní toľko rušili, že teraz pykajú na svätomartinskom pekáči. Druhá hovorí, že sv. Martin sa pred svojou voľbou biskupa zo skromnosti skrýval v husacom obydlí, ale husi ho svojím gáganím prezradili.  Ak už to bolo tak či onak, každopádne hus patrila k hlavným pokrmom. Rozdeľovanie jej mäsa malo určené poradie. Najnižší sluha dostal krídlo, aby vraj pri práci lietal, vyšší sluha stehno, hospodár si sám nechal zvyšok. Koža z husích nôh sa dávala do lodičiek pod nohy, aby sa nepotili, alebo medzi prsty, aby sa nerobili kurie oká.

Známe bolo tiež svätomartinské pečivo. Okrem husi sa podávali svätomartinské rožky, rohy alebo podkovy. Martinskými rohmi dievčatá obdarovali svojich chlapcov. Veľký rožok, plnený makom alebo lekvárom, bol obdarovaný zo služby odchádzajúci čeľadník alebo slúžka, pretože práve na sv. Martina väčšina z nich menila službu a dostávali za svoju prácu mzdu. Niektorým hospodár predĺžil zmluvu, iní odišli.