Vinobranie

 

Vinobranie predstavuje obdobie medzi zberom na poliach a jesennou výsadbou. V krajoch, kde boli vinohrady, patrilo vinobranie k najväčším sviatkom v roku – spravidla vtedy, keď bola úroda vína obzvlášť dobrá.

Ženy zbierali strapce vína do košov a tie potom odnášali do kadí. Tomu ale predchádzal jeden prastarý zvyk – „zarážanie hory“ .  V predvečer sviatku narodenia Panny Márie (8.9) strážca vinohradu nechal v kostole pri spovedi posvätiť kyticu poľných kvetov. Potom sa odobral k vinohradu, kde nabodol jablko a k nemu priviazal kyticu. Potom vykopal jamu, položil cez ňu takto ozdobené bidlo a rozrobil oheň, na ktorom spálil posvätenú kyticu z minulého roku. Potom prišiel starosta s hospodárom, trikrát obišli jamu, pokropili ju svätenou vodou a pomodlili sa. Modlitby boli smerované najmä k sv. Urbanovi – patrónovi všetkých vinárov. V jame vztýčili ozdobené bidlo a zahádzali ju. Vztýčenie bidla znamenalo, že je vinohrad uzatvorený a nikto do neho nesmie až do doby veľkého zberu, do doby vinobrania vstúpiť.

Zarazenie alebo tiež zatvorenie hory bol obrad, pri ktorom sa zamedzilo vstupu do vinohradu všetkým, ktorí v ňom nemali čo pohľadávať. Víno ako tekuté zlato dosahuje svoje najvyššie hodnoty v dobe zrenia, preto bolo nutné zamedziť krádežiam zrelého hrozna práve v období tesne pred zberom. Do uzamknutého vinohradu mohli vchádzať iba jeho majiteľ a, ktorí strážili vinohrad pred škorcami ničiteľmi a zlodejmi. Ďalšou výnimkou potom boli chorí ľudia a tehotné ženy, ktorí si mohli v horúcom dni utrhnúť tri hrozná… Avšak nie zadarmo, iba za drobný peniaz.