Babie leto

 

Posledná časť leta bola a je pre poľnohospodárov obdobím najväčšieho pracovného ruchu a úsilia. Boli to predovšetkým zvyky sprevádzajúce zber úrody, dožinky a v minulosti i hody.
Aj pre túto časť roka sa sformovali zvyky a obrady, ktorých síce nebolo veľa, ale patrili k tým najvýznamnejším z celoročného rituálu a tvorili významnú súčasť duchovného života obyvateľstva. Gazdovia ich dodržiavali, rešpektovali a tešili sa z nadelenej úrody. Dôležitou súčasťou pri poľných prácach i v lesoch bol dobytok - kravy, voly, u zámožnejších gazdov aj kone.


Rozsah zvykov závisel od toho, či žatvu musel gazda zvládnuť s členmi domácnosti, alebo mu pomáhali za rovnakú protislužbu ďalšie rodiny, príp. si bohatší gazdovia najímali žencov. V úrodnejších oblastiach Slovenska sa na niektorých miestach zachoval zvyk, že aj gazdovia, ktorí sa obišli bez cudzej pomoci, prvé zožaté obilie hneď vymlátili a dali zomlieť, aby mohli po ukončení žatvy pripraviť potravu už z novej múky. Podelili sa aj so susedmi, obvykle im zaniesli voňavý chlebík, rezance, pirohy či iné cestoviny. Tento zvyk vyjadroval prianie mať po celý rok toľko potravín, že s nimi nielen vystačili, ale aby mali aj prebytok.
Na gazdovstvách, kde mali žencov, bolo povinnosťou gazdinej starať sa o ich stravovanie. Jedlá museli byť výdatné, chutné a gazdiná ich mala priniesť v zaužívanom čase, inak ju ženci privítali niektorou z posmešných piesní, ktoré mali vo svojom repertoári.


Osobitné zvyky sa sformovali na veľkostatkoch, kam prichádzali ženci a žnice z málo úrodných oblastí. Keď sa žatva chýlila ku koncu, uvili žnice z klasov a poľných kvetov veniec. Hotový veniec pokropili svätenou vodou a zavesili do komory. V prípade potreby dávali klásky z neho do pierok pre svadobčanov. Dožinkový veniec mal rôzne formy a podľa toho ho buď niesli v rukách, alebo dali niektorému dievčaťu na hlavu. Taktiež v niektorých regiónoch pripravovali ženy tzv. májik, stromček ozdobený stužkami a šatkami, alebo muži zástavu, čo bola šatka priviazaná na žrdi ozdobenej klasmi a kvetmi. Odovzdávanie venca bolo spojené s prednesením vinša.


Viaceré zložky tzv. dožinkových zvykov ostali spojené so žatvou. Hoci ich formy prešli vývojom a rôznymi zmenami, stále v nich dominovali dve navzájom prepojené zložky – radosť z novej úrody a úsilie zabezpečiť dostatok obilia v ďalšom roku.