Na Jakuba a Annu 25. a 26. 7.

 

V letnom období môžeme z hľadiska obyčajových zvykov považovať za najvýraznejšie dni – sviatok Jakuba a Anny. Tradovalo sa, že kto chcel výhodne predať dobytok, mal ho na Jakuba posypať mravčími vajíčkami, aby mal veľa kupcov. Na Ponitrí vyberali cesnak, lebo vraj po Jakube do zeme uteká.

Na Jakuba alebo Annu išli žienky okopávať kapustu. Keď bola práca dokončená, krútili sa okolo nej a spevavo volali: Dneska je Jakuba, zajtra bude Anny, krúťte že sa, krúťte moje milé hlavy.“

Objavovali sa rôzne formulky týchto nápevov. Pri ich odriekaní ženy držali nad hlavou kapustný list, inde napr. kôš, alebo náznakovo bili kapustu bielou šatkou, prípadne čepcom.

Tam, kde kapustu nepestovali, chodievali pohrabávať zemiaky, ktoré sa vtedy mali prebúdzať zo spánku.

Keď boli ženy s prácou hotové, gazdiná sa zvalila na zem a kotúľajúc sa hovorila: "Včera bolo Jakuba, dneska je Anny, aby krumple narástli ako naše hlavy."

O počasí hovorili, že ak na Jakuba jasné slnko svieti, má tuhá zima byti. Na celom Slovensku sa zaužívalo príslovie Svätá Anna, chladná zrána. Jakubom sa končí pravé leto, Annou sa začína babie leto, ktoré prechádza postupne do jesene.

 

"Ak je na Jakuba a Annu jasno a páli slnko, bude v zime štípať mráz."

"Svatá Anna chladná zrána."

"Svätá Anna žito žala."

"Anna už nepečie."

"Keď na svätú Annu prší, mokro sa do stodoly nosí."

"Keď na deň svätej Anny prší, bývajú lieskovce červivé."

"Ak je pred Annou pekne, je po Anne mrzko."

 

Na Jakuba chodievali ženy zobúdzať zemiaky touto riekankou:

„Neska je Jakuba, zajtra je  Hany,

stavajce gruločky, už sce sa vyspali!“