Štedrý deň 24. 12.

 

Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. Je predvečerom slávnosti Kristovho narodenia. Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťastie a zlým znamením bolo, ak bolo potrebné niečo si požičať. Pôst sa končil, keď vyšla na oblohe prvá hviezda.

Ľudia sa po celý tento deň snažili kontrolovať svoje konanie, pretože sa verilo, že kto ako prežije tento deň, tak bude žiť a robiť po celý budúci rok. Kto v tento deň ráno, ešte pred jedlom kýchol, mal sa dožiť vysokého veku. Črepy v tento deň predpovedali nešťastie v rodine. Rovnako sa v tento deň nesmela zavesiť opraná bielizeň, pretože sa verilo, že ten, komu patrí, čoskoro umrie. Ak gazdiná vlastnila sliepky, nesmela pri štedrovečernom stole obsluhovať, aby kvočky nevstávali z nevysedených vajec.

Magická moc sa pripisovala vianočnému pečivu. Na Štedrý deň ešte pred svitaním piekli gazdiné vianočné pečivo. Podľa zaužívanej tradície muselo byť obradové pečivo hotové ešte pred východom slnka a čo bolo ešte dôležitejšie, gazdiné museli mať pečivo hotové ako dar pre koledníkov. Po vymiesení cesta na vianočné pečivo a chlieb si gazdiná poutierala ruky o ovocné stromy, aby na budúci rok dobre rodili. Často z upečeného pečiva vyhadzovali sliepkam, aby dobre znášali vajcia.

Bývalo tiež zvykom piecť z vody a múky figúrky domácich a hospodárskych zvierat. Tie potom hospodár zavesil nad chliev, stajňu, kurník i psiu búdu, aby zvieratá v novom roku dobre prospievali. Táto obyčaj pretrváva do dnešnej doby v podobe vykrajovaného pečiva rôznych tvarov, ktoré poznáme všetci.
Vo vianočných obradoch malo pečivo mimoriadny význam. Okrem chlebov, posúchov a opekancov sa na Vianoce piekli aj koláče z kysnutého cesta. Dostatok pečiva mal byť predzvesťou hojnej úrody v nastávajúcom roku. Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. Svedčí o tom aj frazeologické prirovnanie – najedol sa ako sedliak na Vianoce. Odísť od stola so žalúdkom nasýteným iba naoko značilo vystaviť rodinu nebezpečenstvu, že bude planý rok. Vianočné jedlá požívali osobitnú úctu.

Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť, odkladali sa aj odrobinky, ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok. Myslelo sa aj na statok v maštaliach a chlievoch. V tento deň mu patril lepší pokrm. Zvieratá zas na oplátku rozprávali ľudskou rečou. Kto mal trpezlivosť a ostal okolo polnoci v maštali, mohol sa vraj všeličo dozvedieť. Cez deň sa jedlo veľmi málo, a aj to len bezmäsité jedlá. V niektorých oblastiach bývalo zvykom jesť v tento deň iba koláče s mliekom. Vo vianočných zvykoch sa veľmi často vyžadoval prísny pôst. Trval až do chvíle, keď sa na oblohe ukázala prvá hviezda. Z dobových prameňov je známe, že už v 14. storočí sa tiež prestieral k sviatočnej večeri obrus, napriek tomu, že to inak nebolo vôbec bežné. Verilo sa, že mŕtvi predkovia môžu so živými zdieľať Štedrovečernú večeru, preto sa pre nich tiež prestieralo. K tomuto zvyku sa tiež viazal zákaz zametania (aby sa nevymietli mŕtve duše z domu) a pradenia, navíjania a tkania (aby sa duchovia nepomstili na úrode ľanu). Na štedrý večer nesmel nikto sedieť oproti dverám do ulice, aby on alebo niekto z rodiny nezomrel. Nikto nesmel kýchnuť alebo na niekoho hlasno zavolať, aby si ho nenašla smrť.
Na štedrovečernom stole mali byť všetky plodiny, ktoré sa na hospodárstve dopestovali. Z tradičných jedál sa konzumovali predovšetkým pečené a varené cestoviny, varený hrach, zriedkavejšie šošovica, ďalej kapustnica s hríbmi, polievka z repy a koreňovej zeleniny. Často sa varieval prívarok z hrušiek a zo sliviek. Nezabúdalo sa ani na kašu z prosa. Ryby, bez ktorých si väčšina ľudí nedokáže štedrovečerný jedálníček predstaviť, boli charakteristické najmä pre bohaté mestské obyvateľstvo. Na vidiek začali prenikať až začiatkom 20. storočia. Kosti z večere sa dávali na jeden tanier a zakopávali sa v ľanovom obrúsku pod jabloň.

V katolíckych rodinách sa mäso mohlo jesť až po polnoci. V evanjelických obciach sa tento deň varievala kapustnica s klobásou a čerstvým či údeným bravčovým mäsom. V mnohých oblastiach bývala však aj štedrovečerná večera skromná a často, najmä z nedostatku, veľmi improvizovali.

V Lendaku sa aj v tento deň jedli pirohy s bryndzou alebo s tvarohom z jednej misy. Veľmi často to bývali len tvarohové či makové rezance. V Čičmanoch sa ako prvé jedli oblátky s medom. Na stole býval aj cesnak s vodou a chlieb. Okrem pečených bryndzových a makových pupáčikov mávali na štedrú večeru kapustnicu s hubami, ale samozrejme bez mäsa a klobás. „Mastné sa pred polnocou nejedlo.“ Medzitým sa však popíjalo, podľa starého zvyku toľko pohárikov, koľko bolo apoštolov. V Štrbe hlavným štedrovečerným jedlom bývala kapustnica, lokše s makom, slivky a halušky s bryndzou. V čase prvej svetovej vojny jedávali v Štrbe na večeru sušenú mrkvu a suché zemiaky s mliekom. Aj tu sa zo štedrovečerného jedla odkladalo aj pre dobytok – najčastejšie chlieb s cesnakom, aby sa zabránilo šíreniu chorôb medzi zvieratami.

Pod štedrovečerným stolom býval položený železný predmet, spravidla sekera. Verilo sa, že ten, kto naň počas večere položí nohu, bude v budúcom roku šťastný. Všetky nohy stola bývali obopnuté hrubou reťazou, aby sa zabezpečila súdržnosť rodiny v budúcom roku. Na mnohých miestach Slovenska vešali nad stôl venček upletený zo slamy alebo dávali pod stôl snop slamy, aby sa zabezpečila dobrá úroda obili a v nasledujúcom roku.
V katolíckych rodinách sa Štedrý deň končí polnočnou omšou.

Podľa ľudovej viery najvhodnejším dňom roka na predpovedanie budúcnosti bol práve Štedrý večer. Hneď po večeri bývalo zvykom rozkrojiť jablko a podľa tvaru jadrovníka predpovedať prítomným ich osud. Ak mal jadrovník rozkrojeného jablka tvar hviezdy, očakávalo sa v rodine šťastie a majetok, ak mal tvar kríža, dala sa očakávať choroba, ba aj smrť. Nepekný jadrovník, červík, znamenali chorobu, nešťastie, zármutok. 12 jadierok ako 12 mesiacov sa vložili do misky s vodou – koľko ich vyplávalo, toľko bude suchých mesiacov. Aby sme v budúcom roku nezablúdili – jabĺčko sa rozdelilo na toľko kusov, koľko je osôb pri stole. Každý zjedol jednu časť. Na škrupinky vlašských orechov sa prilepili sviečky a poslali sa po vode v umývadle či lavóre. Komu poplávala loďka ďaleko, mal odísť do cudziny. Majiteľ škrupinky, ktorá sa držala pri kraji nádoby, mal zostať blízko domova. Komu loďka nabrala vodu a potopila sa, ten mal zomrieť.

Po štedrovečernej večeri sa odkrojil kus pečiva z pšeničnej múky a kúska žitného chleba. Potom sa nimi obložila čepeľ noža z oboch strán. Na Troch kráľov sa na nôž pozreli, na ktorej strane nôž zhrdzavel, toho obilia malo byť budúci rok nedostatok.
V nijakej sfére života neexistovalo toľko povier, ako bolo povier a pranostík slobodných dievčat, na základe ktorých mali poznať svoju budúcnosť, no predovšetkým vlastnosti svojho nastávajúceho muža. Liali do vody rozžeravené olovo a podľa tvaru, ktorý sa vo vode vytvoril, predpovedali budúcnosť. Dievčatá na vydaj hádzali topánku cez hlavu. Keď dopadla špičkou ku dverám, do roka odišla z domu.
Po večeri ožíval ruch nielen v domácnostiach, ale aj na ulici pred domami. Pod oknami mládež spievala vianočné piesne a každého, kto prišiel spievať pod okná, domáci obdarovali. Okrem mládeže chodievali spievať najčastejšie obecní sluhovia, pastieri, ale najčastejšie Rómovia.
Veľkým zážitkom pre všetkých domácich býval príchod betlehemcov do domu. Betlehemské hry vznikli v stredoveku pod vplyvom cirkevných hier. Postupom času nadobúdali v Ľudovom prostredí svetský charakter. Hlavnou postavou v betlehemskej hre bol anjel v bielom rúchu, ktorý niesol betlehem. Ďalšími účastníkmi boli Bača, Stacho, Fedor a Kubo. Základnou dejovou osnovou betlehemskej hry po príchod betlehemcov do domu bola žiadosť o povolenie zahrať hru, potom nasledoval monológ všetkých zúčastnených postáv betlehemskej hry, scéna na salaši, zvestovanie narodenia Krista, ofera v Betleheme a záverečné vinše domácim pred odchodom.
V katolíckych rodinách sa Štedrý deň končí polnočnou omšou.