Skvelá stránka. Je tu veľa užitočných informácií. Prajem tvorcom veľa úspechov a nových príspevkov od návštevníkov. Všetko najlepšie v novom roku 2015.

NALEPŠIA STRÁNKA NA WEBE!!!

Veľmi pekne spracovaná stránka, pripomenutie mnohých zvykov a tradícií našich predkov. Gratulujem všetkým, ktorí sa na tejto stránke podieľali. Viera

Dobrý deň, hľadám nejaké informácie o vzniku tradície Katarínska jazda.

Ďakujem

lexikon.sk(skrútená ryba)seznam.cz

Dobrá stránka. Najmä oceňujem Ročné zvyky a tradície.

nerozumiem niektorým nespisovným slovám

tato stránka ma fascinuje,,som zastankynňou udržiavania tradícii,pamätám si dosť z detstva a čo nie tak nájdem tu, rada prispejem,,,
škoda ,že nemôžem ydieľať na fc, alebo neviem?

Ahojte, som Lucka a mám 10 rokov, prácu do školy som si pripravovala z vášho webu, je fakt skvelou pomockou aj pre nás školákov. Ďakujem

Bratislavský hrad je súbor stavieb v historickom areáli, ktorý zaberá vrchol návršia na juhozápadnom ostrohu malokarpatského chrbta na ľavom brehu Dunaja v Bratislave. Hradu dominuje monumentálna stavba bývalého kráľovského paláca tvoriaca neodmysliteľnú panorámu hlavného mesta Slovenska. Svojím zástojom v dejinách Veľkej Moravy, Uhorska, Česko-Slovenska a moderného Slovenska predstavuje Bratislavský hrad významný pamätník spoločensko-historického vývoja v tejto oblasti.Dnešné meno hradu a mesta pod ním vychádza z pomenovania, ktoré sa v rôznych podobách uvádzalo v historických dokumentoch pochádzajúcich z najranejších dôb existencie tunajšieho sídla. Prvé známe pomenovanie Brezalauspurch uvádzané v Soľnohradských letopisoch pochádza z roku 907. V ďalších záznamoch sa meno menilo, napr. v dokumente Henri-Manni Augiensis Chronicon z roku 1042 sa spomína pomenovanie Brezezburg, v tzv. Altaišských análoch z r. 1052 Preslavvaspurch, v roku 1108 Bresburg, z čoho vzniklo dnešné nemecké pomenovanie Pressburg.
Všetky tieto názvy majú svoj pôvod v osobnom mene slovanského zakladateľa alebo majiteľa hradiska na vyvýšenine nad Dunajom. Podľa niektorých bádateľov toto meno bolo Braslav, resp. Preslav. Vo veľkomoravskom období sa stretávame s dvoma nositeľmi tohto mena. Prvým bolo chorvátske knieža, Koceľov nástupca v Panónii, druhým istý pútnik zapísaný v tzv. Evangeliarum Cividalense. Keďže prvý spomínaný spravoval iba dolnú Panóniu, do ktorej Bratislava nepatrila, do úvahy pripadá druhý menovaný. Predpokladá sa, že mohol byť členom významnej slovanskej (slovienskej) veľmožskej rodiny, a ako takému mu mohol patriť hrad, t. j. Breslavgrad, Breslavov hrad.[1]
Nemecký historik Aventinus uvádza pomenovanie Wratisslaburgium, podľa istého Vratislava, ktorý dal hrad opraviť v roku 805. Koreňový základ tohto pomenovania, z ktorého vychádzalo i označenie nápisom RESLAVA CIV na minciach, razených v 11. storočí, predznamenáva dnešné pomenovanie mesta.
Iné pomenovanie sa objavilo o storočie neskôr. Castrum Bosan, niekde ako Bassan alebo Possen, neskôr zmenené na Poson, Posonium, dalo zrejme vzniknúť maďarskej forme mena Pozsony.
Súčasný názov sa ujal až pred polovicou 19. storočia zásluhou štúrovcov.Hradisko nad dunajským brodom, neskôr hrad na križovatke dôležitých obchodných ciest, podhradie a mesto sú svedkami tohto, už od staroveku významného miesta v priestore vyústenia Karpatsko-alpskej brány.Výšinná akropola bola odnepamäti strategicky významným miestom, čoho dôkazom sú stopy jej najstaršieho osídlenia pochádzajúce spred približne 4 500 rokov z obdobia eneolitu (bolerázska skupina). Napriek tomu, že sa tu predpokladá existencia opevneného sídliska, priame dôkazy o jeho opevnení sa nepodarilo doložiť.
Menej intenzívne bolo osídlenie v halštatskej dobe (kalenderberská kultúra), ktoré sa podľa doterajších zistení rozprestieralo vo východnej časti vrchu, no jeho rozsah presne nepoznáme. Podarilo sa identifikovať stopy príbytkov so základmi zahĺbenými do skalného podložia (tzv. zemníc). Je pravdepodobné, že už v tomto období bol hradný kopec akropolou rozsiahleho sídliskového útvaru.
Ďalší nárast osídľovania nastal v laténskej dobe v čase rozkvetu keltskej civilizácie, ktorej pozostatkom sú stopy dôležitého oppida na území dnešného mesta. Dokladom toho sú nálezy laténskych objektov, ako aj kolekcia keltských mincí typu BIATEC.[3]
Pri výskumných prácach v rokoch 1965 - 1966 sa pri prehľadávaní základov zaniknutých sakrálnych stavieb z 9. a 11. storočia na východnej terase hradu objavil pomerne početný stavebný materiál pochádzajúci z rímskych čias - opracované kamene, fragmenty nápisov a zvyšky tehál označených kolkami XIV. rímskej légie. Množstvo tohto materiálu sa sekundárne použilo pri výstavbe neskorších objektov.
Uvedené nálezy dokazujú prítomnosť rímskeho etnika na hradnej akropole v období 2. - 3. storočia. Vychádzajúc z historických daností niet pochýb o význame hradnej vyvýšeniny a jej využití v rímskej dobe. Je isté, že to bolo zo strategického hľadiska výnimočné miesto a pre umiestnenie vojenskej posádky (pôvodné stavby boli pravdepodobne súčasťou vojenskej stanice) malo nesmierny význam, najmä v období rímsko-germánskych vojenských kontaktov (napr. markomanských vojen).
[upraviť]Slovanské hradisko
Prelom 5. a 6. storočia znamenal začiatok slovanského osídľovania tejto lokality. Prví obyvatelia najskôr obsadili miesta, na ktorých sa výrazne rysovali pozostatky starších obydlí a opevnení. Akropolu hradného vrchu ako aj neďaleko ležiaci vrch hradnej skaly nad dnešným Devínom zabezpečili sústavami opevnených sídlisk. Zo správ vojenského charakteru sa dozvedáme o pomenovaní oboch sústav - Dowina a Brezalauspurch. Poloha sídliska na bratislavskom hradnom vrchu kontrolujúceho križujúce sa obchodné cesty a dunajský brod, bola veľmi výhodná. Možno povedať, že od prvej polovice 9. storočia tu existovalo dobre opevnené stredisko so zrubovými obydliami, palácom (išlo o dvojpriestorový objekt postavený na vrcholovej plošine areálu hradiska), predrománskou trojloďovou bazilikou, cintorínom, ako aj s hospodárskymi objektmi. Opevnenie, ešte drevozemné (doložená šírka hradby 4,5 m, výška 1,6 – 2 metre), vymedzovalo územie s rozmermi asi 300 x 200 metrov a s niekoľkými nevyhnutnými úpravami vydržalo v takejto podobe až do konca 14. storočia, keď ho nahradili kamenné gotické hradby.